045 / 5459074 saling@1.hilarion.sk

“… hrubohmotné telo človeka nie je nič iné než nevyhnutná pomôcka, ktorú potrebuje, aby mohol v hrubohmotnom pozemskom všestranne pôsobiť a prejavovať sa navonok …”

AbdRuSchin

Ako sa DNES vlastne človek prejavuje navonok? Ak by to malo byť len jedno slovo, tak v prvom rade chaoticky. A v druhom rade deštrukčne, i keď možno iba naoko. Neriadený chaos vedie k deštrukcii, riadený chaos k zmene usporiadania v zmysle cieľov tých, ktorí ten chaos riadia. No možno sa len domnievajú, že riadia, pretože Najvyšší riaditeľ svetov svojimi zákonitosťami už dávno determinoval výsledky akýchkoľvek ľudských snažení. A zasiate odmení úrodou, či v dobrom alebo zlom. No veriť v chrumkavý pšeničný chlieb zo v strachu zasiatej kŕmnej repy pre dobytok je taká lenivosť a neochota myslieť, že je o nej škoda hovoriť. 

Údajne dnes “ezoterickí šialenci a náboženskí fanatici” hovoria o “uväznení duše po injekcii” od … a to je v podstate jedno, od koho je tá genetická terapia, pre dnešok cielene nazvaná vakcínou. Veda by mala vedieť a možno aj vie odpovedať jednoducho, ak ju ideológiou a propagandou generovaná, dnes už smrteľná panika neznásilní. A v poznaní súvislostí a v chápaní celku je odpoveď jasná a aj jednoduchá. Ako vo všetkom a vždy, lebo taká je Pravda, jasná a jednoduchá. Chaos vyčerpáva všetky zdroje a naopak väčšia miera usporiadanosti nesie v sebe pokoj a dostatok energie na tvorivosť, tak prečo sa o ňu neusilovať za každých okolností.

Ak by sme hormón nazvali prvým poslom duše (výrok nezabudnuteľného pána MUDr. Ivana Rusnáka) tak, potom platí aj opačne, že poslovia, hormóny prinášajú takú alebo onakú náladu resp. emóciu. Dnes je ťažko hodnotiť, čo je to napr. ľudská tuposť, nálada? alebo (súčasný) stav vedomia (v spoločnosti) ?

Jasné a jednoduché prepojenie imunitného systému s hormonálnym a nervovým je trošku zložito napísané v učebnici fyziológie, na ktoré sa dnes vôbec neberie zreteľ, ktoré však zreteľne v svojich následkoch čaká. 

Neuroendokrinné regulačné vplyvy na imunitu

Imunitný systém má úzke vzťahy k osi hypotalamus-adenohypofýza-kôra nadobličiek.

Tieto väzby sú zdokumentované napr. tým, že cytokíny, uvoľňované pri imunitnej odpovedi, stimulujú prostredníctvom hypotalamického kortikoliberinu alebo priamo účinkom na adenohypofýzu sekréciu adrenokortikotropného hormónu a tým produkciu hormónov kôry nadobličiek. Negatívna spätná väzba je potom realizovaná inhibíciou produkcie cytokínov vplyvom týchto steroidných hormónov, ktoré tlmia rast a aktivitu imunitných buniek. ACTH tiež pôsobí cez špecifické receptory priamo na bunky imunitného systému a moduluje ich aktivitu. Produkcia proopiomelanokortinu (prekurzora peptidových hormónov adenohypofýzy) a endorfínov a enkefalínov je ovplyvňovaná bunkami imunitného systému.

Na druhej strane majú leukocyty receptory pre okrem ACTH i pre ďalšie hormóny (inzulín, rastový hormón, endorfíny); lymfocyty za určitých okolností samy aktívne tvoria niektoré hypofyzárne hormóny (ACTH, TSH, FSH, LH a THP) a endorfíny. Nervové bunky majú určité receptory typické pre lymfocyty. Hlavný mediátor zápalu a jeho akútna fáza, interleukín-1, pôsobí na CNS a vyvoláva horúčku, spánok a anorexiu.

Rozpoznanie cudzích antigénov a odpovede imunitného systému sa podľa všetkého uskutočňujú bez zásahu nervových a hormonálnych vplyvov; nemožno však pochybovať o tom, že centrálny nervový systém a endokrinné žľazy prispievajú k vyváženosti účinnej obranyschopnosti ľudského organizmu.”

V medicíne sa k ľudskému telu zaujal nesprávny postoj!

Rozsekali sme ho na kúsky v pojmoch, chápaní aj liečení a uniká nám sila a zmysel celku. Kde 3 je v podstate 1, teda nervový, hormonálny a imunitný systém je jeden jediný Informačný systém. Z pohľadu chápania tejto jednoty, je zásah v ktorejkoľvek časti, či nervovej, imunitnej alebo hormonálnej zásahom do toho, ako náš organizmus prijme, vyhodnotí a odpovie na informáciu, akúkoľvek. Napr. aj na otázky: Kto ste? Kde ste? Prečo ste tu? Zdravo mysliacim by toto aj mohlo stačiť. No ale čo je dnes zdravé? 

Ak teda vyprovokujeme umelým zásahom na nejaký čas jednu zložku, povedzme B-Lymfocyt, T-Lymfocyt a NK-bunku k hyperreaktivite, normálne fungujúce centrum to vyhodnotí ako ním nechcené zvýšenie aktivity a spusti všetky ním ovladané tlmiace procesy. A aj naopak, nefungujúce centrum nestlmí premotivovanú perifériu, ktorá svojou hyperaktivitou odstaví životne dôležité funkcie celku. Teda zlyhajú pľúca, srdce a obličky. 

Keď imunitný systém v mozgu “požiera” vlastné nervové bunky

Tu je odkaz na vedeckú prácu, kde sa hovorí o tom, že poškodený mozog pri úmrtí na Covid-19 nemá v sebe čiastočky vírusu, ale “vyprovokovaný” imunitný systém v mozgu “požiera” vlastné nervové bunky.

“U mnohých pacientov s infekciou SARS-CoV-2 sa vyvinú neurologické príznaky a symptómy, aj keď doposiaľ existuje len málo dôkazov o tom, že primárna infekcia mozgu je významným prispievajúcim faktorom. Prezentujeme klinické, neuropatologické a molekulárne nálezy 41 po sebe nasledujúcich pacientov s infekciami SARS-CoV-2, ktorí zomreli a podrobili sa pitve v našom lekárskom centre. … 

Neuropatologické vyšetrenie 20 až 30 oblastí z každého mozgu odhalilo hypoxické / ischemické zmeny vo všetkých mozgoch, globálne aj fokálne; veľké a malé infarkty, z ktorých mnohé vyzerali hemoragicky; a mikrogliálna aktivácia s mikrogliálnymi uzlinami sprevádzaná neuronofágiou, najvýraznejšie v mozgovom kmeni. Pozorovali sme riedku akumuláciu T lymfocytov buď v perivaskulárnych oblastiach alebo v mozgovom parenchýme. Mnoho mozgov obsahovalo aterosklerózu veľkých artérií a arteriolosklerózu, hoci žiadny nemal známky vaskulitídy…. hladiny detekovateľného vírusu v mozgu COVID-19 sú veľmi nízke a nekorelujú s histopatologickými zmenami … 

Tieto objavy naznačujú, že mikrogliálna aktivácia, mikrogliálne uzliny a neuronofágia, pozorované u väčšiny mozgov, nevyplývajú z priamej vírusovej infekcie mozgového parenchýmu, ale skôr zo systémového zápalu, pravdepodobne so synergickým účinkom hypoxie / ischémie. Sú potrebné ďalšie štúdie s cieľom definovať, či tieto patológie, ak sú prítomné u pacientov, ktorí prežijú COVID-19, môžu prispievať k chronickým neurologickým problémom…”

https://academic.oup.com/brain/advance-article/doi/10.1093/brain/awab148/6226391

 Tak ako platí, že keď prší, tak je mokrá tráva – musí platiť aj to, že keď je mokrá tráva, tak pršalo … tak ak sú zmeny na mozgu a nie je tam detekovateľný vírus, tak potom bol mozog zmenený pred infekciou alebo bol zmenený nekontrolovanou imunitnou reakciou organizmu, nie samotným vírusom, a v konečnom dôsledku zmenený mozog mení následne sekundárne samotné imunitné reakcie bez ohľadu na vírus.

Neurovegetatívna dysregulácia ako príčina

Opäť sa dostaneme k etiológii neurovegetatívnej dysregulácie a k nervovému a hormonálnemu systému. Myšlienky a s nimi spojená emocionalita sa tu uplatňuje ako matrica, determinujúca nielen samotných nositeľov myslenia ale aj priamo imunitný systém a naopak, zásah do imunitného systému v rámci informačného systému sa prejaví v nervovom a hormonálnom systém a čo s tým spravia telegrafisti (nervové bunky), poslovia (hormóny) a samotný vojaci (imunitné bunky) uvidí každý sám, prinajmenšom v zrkadle okolností, v ktorých sa “dobrovoľne” ocitá … 

Keďže reakcie sú individuálne, individuálna by mali byť aj indikácia liečby a prevencie. Čo môže jedného zachrániť, môže druhého zabiť.

Príkladom dnes už zrejmej avšak nechcenej odpovede nervového systému na vakcinačný podnet je napr. reaktivácia herpes zoster, doteraz “spiaceho” v gangliách nervového systému.

https://www.medpagetoday.com/infectiousdisease/covid19vaccine/92106

Niekto vypustil “Krakena”… no porazí ho ten, kto pochopí, že 3 sú v podstate 1.