045 / 5459074 saling@1.hilarion.sk

Cholesterol v psychológii a epidemiológii

od | 9.jún 2021 | Zdravie | 1 komentár

 

Kopíruje alebo podmieňuje cholesterol naše nálady?

 

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je nevyhnutný pre zdravé fungovanie buniek. Je dôležitou súčasťou ich membrán. Podieľa sa na komunikácii medzi bunkami (intracelulárny transport, prenos nervových vzruchov, bunkové signály). Je to mäkká voskovitá látka podobná tukom, ktorá sa v krvi nachádza v podobe lipoproteínov. Zvýšené hladiny lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL alebo teda ten „zlý“ cholesterol) v krvi prispievajú k tvorbe plakov v tepnách, čo ich robí menej pružnými a zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín. Naopak lipoproteín s vysokou hustotou (HDL teda ten „dobrý“ cholesterol) odvádza cholesterol z tepien späť do pečene, kde sa ďalej spracováva a vylučuje z tela. Triglyceridy, ktoré sú tvorené telom, sa zvyčajne považujú za tretiu zložku lipoproteínov; rovnako ako v prípade LDL-cholesterolu, zvýšené hladiny triglyceridov prispievajú k rozvoju aterosklerózy.

Význam cholesterolu v psychike človeka

Ako ukazovateľ rizika kôrnatenia koronárnych tepien srdca boli stanovené patologické hladiny lipidov v sére. Individuálne odchýlky v hladinách lipidov naznačujú, že tieto hladiny môžu ovplyvňovať psychologické faktory. Preto bolo vynaložené značné úsilie na pochopenie faktorov, od bunkových po psychologické, prispievajúcich k vysokej (resp. nízkej) hladine cholesterolu. Záujem o rozhranie medzi psychologickými premennými a hladinami cholesterolu sa sústredil hlavne na kontext nálady, odolnosti, sebaúcty a úzkostných porúch, depresie až samovrážd.

Výskumy trvajúce niekoľko desaťročí identifikovali významnú súvislosť medzi hladinami cholesterolu a výraznými zmenami nálad a problémami s agresivitou a impulzívnym správaním. Svedomitosť a schopnosť ovládať sa je, naopak, spojená s vyššou hladinou (“dobrého”) HDL-cholesterolu.  Vyššie hladiny (“zlého”) LDL cholesterolu a relatívne vyššie hladiny celkového cholesterolu sú spojené s depresiou a samovražednosťou.

Sérové ​​hladiny lipidov vrátane celkového cholesterolu, lipoproteínov s vysokou hustotou (HDL) a lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) môžu slúžiť ako biomarkery na sledovanie problémov duševného zdravia. Predchádzajúce štúdie zistili, že celkový a LDL cholesterol korelujú s depresiou, schizofréniou aj samovražednosťou u dospelých. Bohužiaľ, bola málo známa súvislosť medzi hladinami lipidov v sére a pozitívnymi stránkami duševného zdravia, vrátane odolnosti a sebaúcty.

Aj keď existujú silné dôkazy o tom, že na vzniku psychologických symptómov sa podieľa cholesterol, je nutné pamätať si, že samotný cholesterol nespôsobuje priamo určité správanie, ale môže vyvolávať chemické zmeny ovplyvňujúce pravdepodobnosť určitých výsledkov správania v dôsledku modulácie konkrétnych nervových dráh. Cholesterol je navyše iba jedným z nespočetného množstva vplyvov na ľudské správanie, a naopak, nálada i reakcia na životné okolnosti vplývajú na hladiny cholesterolu a trigliceridov v sére.

Vedci sú obmedzení v tom, že nemôžu vykonávať experimentálne postupy na ľuďoch (okrem súčasného experimentovania s vakcínami). Mali by sme si preto uvedomiť, že korelácia nemusí nutne znamenať príčinnú súvislosť. Štúdie poukazujú na význam cholesterolu v ľudskom správaní a psychopatológii, a naopak, význam sebaúcty a odolnosti na hladinu cholesterolu.

Potomkovia Samurajov

Japonskí vedci publikovali vedeckú prácu, v ktorej potvrdili súvislosť medzi sebaúctou a psychickou odolnosťou a cholesterolom u mladých ľudí. Výsledky boli natoľko presvedčivé, že na záver mohli uviesť, že celkový a LDL cholesterol môžu byť jedným z biomarkerov odolnosti a sebaúcty u japonských dospievajúcich. Východ má historicky a kultúrne bližšie k videniu súvislostí duše a tela. Západ zas sofistikovane obchoduje s „najmodernejšími a najnovšími“ liekmi. A Ty, ten v strede, rozhodni sa a  vyber si! Váž si a miluj alebo si daj Atorvastatin (napríklad).

A čo z toho vyplýva?

Nedávne výskumy potvrdzujú myšlienku, že cholesterol hrá dôležitú úlohu v psychológii a v správaní ľudí. Prehĺbenie výskumu v tejto oblasti by mohlo byť sľubnou cestou pri liečbe ľudí s problémami v správaní, alebo duševnom zdraví, a naopak, pomocou psychoterapie a rozvoja osobnosti je možné ovplyvniť jednu z významných príčin srdcovo-cievnych ochorení. Jednoducho statíny musí nahradiť pravá ľudskosť, potom bude cholesterol slúžiť ako má k stavbe bunkových membrán, buniek, D vitamínu, hormónov a k prenosu informácií medzi bunkami.

P.S.: Epidémia vysokej hladiny cholesterolu

Epidémiu vysokej cholesterolémie (vysokej hladiny cholesterolu) tu máme už dávno. Niekoľko desaťročí. Korunnú epidémiu „CoV-II“ cca dva roky. A ako spolu súvisia? Cholesterol a vírus majú k sebe blízko, na molekulárnej úrovni.

Koronavírusy sú vírusy s RNA vláknom genómu. Tri vírusové proteíny sú zabudované do vírusovej membrány, sú to M, E a S proteíny. Posledný menovaný hrá dôležitú úlohu pri iniciácii infekcie. Výskumy už z roku 2008 potvrdzujú, že cholesterol hrá rozhodujúcu úlohu pri vstupe  SARS-CoV do bunky a demonštrujú, že závislosť od cholesterolu je vlastnosťou S proteínu. Ostatné proteíny koronavírusu sú nezávislé na cholesterole. Ako bude prechádzať „vhodne vybraný“ S-proteín do buniek geneticky modifikovaných ľudí sa ešte len uvidí. To, že cholesterol v bunkových membránach je tomu pripravený pomôcť ako „prevádzač z filmu Čiara“ vieme minimálne 15 rokov.

Zdroj:

1 Komentár

  1. Edita Cibulková
    Edita Cibulková 9. júna 2021 o 9:43

    Cítim, keď je niečo v neporiadku u mojich cholesterovcov, vtedy sa prinútim vyliezť z domu a na kopec. Potom sa teším z toho rozhodnutia, lebo mi je dobre. Statíny poznám len ako slovo.

    Odpovedať

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *