Prišiel pacient k obvodnému lekárovi. Sťažoval sa na bolesti, ktoré trvali dlho a boli veľmi silné. Obvodný lekár aj pri najlepšej snahe nedokázal stanoviť diagnózu. Rozhodol sa preto pacienta poslať najprv na neurologické vyšetrenie, potom na ortopédiu, neskôr na chirurgiu, následne na rehabilitáciu, nič nepomáhalo.

Pacient sa vrátil späť. Položil obvodnému lekárovi otázku: čo mám teraz robiť? Nikto mi nestanovil diagnózu, nikto mi nepovedal, čo mi je, som bezradný. A pritom všetci odborníci urobili čo mohli, použili všetky dostupné vyšetrovacie metódy, všetky svoje znalosti, no diagnózu nestanovili. Tú časť, za ktorú niesli špecialisti zodpovednosť, vyhlásili za bezproblémovú. Tento pacient sa stal obeťou prísne špecializovaného medicínskeho pohľadu na človeka. Ak by sme vychádzali z celostného pohľadu na človeka, umožnilo by nám to vidieť súvislosti a nájsť príčinu ťažkostí. Avšak aj táto cesta nemusí viesť k zdarnému koncu.

Povedzme, že pacient pochopí, že potrebuje celostný pohľad na svoje zdravie a rozhodne sa navštíviť niekoho, kto sa zaoberá tak zvanou holistickou metódou liečenia. Napríklad zájde k masérovi, na fyzioterapiu, bude cvičiť jogu alebo tajči, pôjde na akupunktúru, zájde k homeopatovi alebo bylinkárovi. Všetci títo urobia čo vedia a čo môžu, no nie je isté, že aspoň jeden z nich urobí to, čo pacient naozaj potrebuje.

Ako docieliť, aby človek dostal to, čo potrebuje, nie to, čo sa mu dáva?