Stratégia konzumácie hmyzu vo svete je zaujímavá a rôznorodá téma, pretože hmyz sa používa ako potravina v mnohých kultúrach po celom svete, pričom každá má svoje unikátne prístupy a tradície. Tu sú niektoré kľúčové aspekty:
- Nutričná hodnota: Hmyz je vysoko hodnotený pre jeho vysoký obsah bielkovín, vitamínov a minerálov. Je to tiež udržateľný zdroj potravy, pretože hmyz efektívne premieňa krmivo na jedlú hmotu a vyžaduje menej vody a pôdy ako tradičné zdroje bielkovín, ako sú dobytok alebo hydina.
- Regionálne rozdiely: V rôznych častiach sveta je konzumácia hmyzu viac alebo menej rozšírená. Napríklad v niektorých častiach Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky je konzumácia hmyzu bežnou súčasťou miestnej kuchyne.
- Druhy hmyzu: Najčastejšie konzumované druhy hmyzu zahŕňajú cvrčkov, chrobákov, sarančí, termítov a larvy rôznych druhov. Každý z týchto druhov má unikátne chuťové a textúrové vlastnosti.
- Príprava a podávanie: Hmyz sa môže pripravovať a podávať rôznymi spôsobmi. Niektoré kultúry ho konzumujú surového, iné ho pražia, pečú, smažia alebo používajú ako súčasť omáčok, polievok a iných jedál.
- Komerčné využitie: Rastúci záujem o hmyz ako zdroj potravy vedie k jeho komerčnému využitiu. Na trhu sa objavujú rôzne produkty, ako sú hmyzí proteínové tyčinky, múka z hmyzu a snacky.
- Kultúrna a sociálna prijateľnosť: Kým v niektorých kultúrach je konzumácia hmyzu bežná a akceptovaná, v iných spoločnostiach sa môže stretávať s predsudkami a nechutenstvom. To ovplyvňuje stratégie na zvýšenie prijatia hmyzu ako potraviny.
- Výskum a vývoj: Výskum sa zameriava na vylepšenie chovu hmyzu, jeho bezpečnosti, nutričnej hodnoty a spôsobov spracovania, aby bol viac prijateľný pre širšie masy.
Stratégia konzumácie hmyzu sa teda líši v závislosti od kultúrnych, geografických a individuálnych faktorov, pričom sa postupne rozvíja aj v kontexte globálnych diskusií o udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti.
Ako v tejto oblasti pokročila veda
(zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov) – zopár abstraktov:
Výhody a výzvy pri začleňovaní hmyzu do potravinárskych výrobkov
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8277915/
Článok pojednáva o rastúcom prijímaní hmyzu ako potraviny medzi spotrebiteľmi. Medzi tieto skupiny hmyzu patria napríklad húsenice, motýle, vosy, chrobáky, cvrčky, kobylky, včely a mravce. Jednou z hlavných vlastností hmyzu je vysoký obsah živín, najmä bielkovín, tukov, vlákniny a minerálov. Hmyz môže byť použitý ako náhrada múky v obilninách na obohatenie snackov vďaka vysokému obsahu bielkovín, tukov a vlákniny. Pridanie surovín získaných z hmyzu do potravín neovplyvňuje technologické vlastnosti a senzorická analýza je uspokojivá, iba v niektorých prípadoch dochádza k zmene farby. Hmyz môže byť tiež použitý ako náhrada surovín v mäsových výrobkoch, čím sa zvyšuje obsah minerálov a zlepšujú sa niektoré textúrne vlastnosti, ako je pružnosť. V extrudovaných produktoch slúži hmyz ako alternatívny zdroj bielkovín pre kŕmenie hospodárskych zvierat. Izoláty bielkovín z hmyzu majú bioaktívne účinky a môžu byť použité na zlepšenie formulácií potravín. Bioaktívne zlúčeniny, ako sú antioxidanty, regulátory inzulínu a protizápalové peptidy, sú vysoko hodnotné produkty, ktoré môžu byť získané z hmyzu. Tuky z hmyzu majú pozitívny vplyv na srdcové choroby, zápaly a rakovinu. Hmyz môže byť vektormi pre mikrobiálnu kontamináciu potravín, ale použitie dobrých výrobných postupov a účinných techník konzervovania spolu s vypracovaním vhodných bezpečnostných predpisov môže znížiť riziko takýchto rizík. Avšak alergény obsiahnuté v niektorých druhoch hmyzu sú nebezpečenstvom, ktoré je potrebné analyzovať a brať do úvahy. Napriek všetkým pozitívnym vlastnostiam pre zdravie, ktoré hmyz a produkty z neho obsahujú, ochota ich konzumovať ešte nie je všeobecne rozšírená.
Inovácia v alternatívnych zdrojoch potravín: prehľad technologického stavu hmyzu v potravinárskych výrobkoch
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9737383/
Článok sa zameriava na potenciál hmyzu v potravinárskom priemysle, ktorý spočíva v jeho jednoduchších podmienkach chovu a vysokej nutričnej hodnote v porovnaní s tradičným hospodárskym zvieratami. Avšak, chýba hodnotenie technologického stavu potravinárskych výrobkov vyvinutých s jedlým hmyzom. Táto štúdia sa preto snaží analyzovať vznikajúce technologické a vedecké aplikácie jedlého hmyzu v potravinárskom priemysle prostredníctvom prospektívneho štúdia patentových dokumentov a vedeckých článkov.Bola zistená rôznorodá možnosť aplikácie hmyzu vďaka jeho nutričnému zloženiu. Očakáva sa, že trh s hmyzom výrazne porastie v nasledujúcich rokoch, čo predstavuje príležitosť na vývoj nových vysokokvalitných a udržateľných produktov.
Jedlý hmyz, cenný zdroj bielkovín od staroveku po modernú dobu
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9107018/
Článok poukazuje na to, že súčasná pandémia COVID-19 ukázala, že nie sme pripravení čeliť problémom s potravinovou bezpečnosťou v neočakávaných situáciách. Podľa FAO (Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo) vyzerá budúcnosť našich potravín a poľnohospodárstva výzvou smerom k roku 2050, najmä kvôli očakávanému nárastu svetovej populácie na 9 miliárd ľudí do roku 2050. Hoci entomofágia (konzumácia hmyzu) je praktikovaná ľuďmi už tisíce rokov, jedlé druhy hmyzu získali nedávno osobitnú pozornosť kvôli ich vysokej nutričnej hodnote (najmä vysoký obsah bielkovín a esenciálnych aminokyselín) a nižšiemu environmentálnemu dopadu, čo by mohlo pomôcť zmierniť globálny dopyt po potravinách. Jedlý hmyz je klasifikovaný do ôsmich hlavných kategórií, ktoré zahŕňajú Blattodea (šváby a termiti), Coleoptera (chrobáky), Diptera (muchy), Hemiptera (cikády, smradľavky), Hymenoptera (včely, osy, mravce), Lepidoptera (motýle, molice), Odonata (vážky) a Orthoptera (cvrčky, kobylky, saranče). Niekoľko tradičných spracovaní (napr. varenie, pečenie, sušenie na slnku) a spracovateľských technológií (napr. pasterizácia, enzýmová proteolýza, spracovanie za vysokého tlaku) ukázalo, že je možné pripraviť bezpečný a výživný hmyz a/alebo potraviny s hmyzom. Napriek tomu, výzvy spojené s prijatím konzumácie hmyzu spotrebiteľmi, ako aj potenciálna prítomnosť antinutričných faktorov a alergénov, musia byť starostlivo hodnotené, pretože tento druh priemyslu porastie v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na predpokladané nedostatky potravín počas pandémií a budúce obavy o potravinovú bezpečnosť by spotrebitelia, vedci a potravinársky priemysel mali zvážiť hodnotu chovu hmyzu ako sľubných zdrojov bielkovín.
Jedlý hmyz v Latinskej Amerike: udržateľná alternatíva pre našu potravinovú bezpečnosť
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9196879/
Tento článok sa zaoberá výzvami, ktorým čelí potravinársky priemysel v súčasnosti. Spotrebitelia po celom svete každodenne narastajú a zároveň požadujú nové a dostupné produkty. Nedávne štúdie ukazujú, že súčasný systém potravinovej produkcie nie je udržateľný, a preto je nevyhnutné vytvoriť nové alternatívy produkcie. Nové trendy v potravinárstve sa sústreďujú na konzumáciu prírodných produktov s ekologicky priateľským prístupom k výrobe a s výhodným nutričným profilom pre zdravie spotrebiteľov. Preto sa vytvárajú produkty, ktoré majú nielen dobré chuťové vlastnosti, ale obsahujú aj širokú škálu mikro a makroživín a sú udržateľné vo svojej výrobe. Z tohto dôvodu sa implementuje použitie surovín, ktoré spĺňajú vyššie uvedené potreby. Napríklad použitie hmyzu ako suroviny, pretože má vysoký obsah bielkovín porovnateľný so živočíšnymi potravinami. Konkrétne mravce a cvrčky môžu obsahovať medzi 9 a 77 % bielkovín z ich sušenej hmotnosti, zatiaľ čo hovädzie mäso obsahuje medzi 25 a 28 %. Na druhej strane, hmyz predstavuje jednoduchý a udržateľný systém produkcie v porovnaní s chovom hospodárskych zvierat, keďže niektoré druhy sa živia potravinovými odpadmi generovanými ľuďmi. Okrem toho potrebujú menej potravy na svoj vývoj; hmyz dokáže premeniť 2 kg krmiva na 1 kg hmyzu, zatiaľ čo dobytok potrebuje 8 kg krmiva na vyprodukovaníe 1 kg telesnej hmotnosti. Hmyz tiež produkuje menej skleníkových plynov počas svojej produkcie, napríklad prasatá produkujú 10 až 100-krát viac skleníkových plynov na kg hmotnosti. Spojené štáty, Mexiko, Chile, Peru a Argentína začali tieto produkty vyvíjať a konzumovať, čím podporujú rôzne a nové podniky. Veľkovýroba potravinárskych produktov na báze hmyzu by mohla pomôcť vyriešiť alebo dokonca predísť blížiacemu sa potravinovému problému a prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja stanovených Organizáciou Spojených národov. Cieľom tohto rešeršného diela bolo zhromaždiť a preskúmať alternatívy jedlých hmyzov v Latinskej Amerike, ako aj komerčne dostupné alebo potenciálne odvodené produkty. Diskutovali sme o nutričnej hodnote jedlých hmyzov a o tom, ako by mohli prispieť k potravinovej bezpečnosti.
Chapatti (roti) obohatená múkou alebo pastou z domácich cvrčkov (Acheta domesticus))
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8621905/
Článok sa zaoberá vplyvom pridania jedlého hmyzu do potravinárskych produktov, ktoré môže zlepšiť ich nutričný stav, ale môže tiež ovplyvniť ich technofunkčné vlastnosti. Táto štúdia skúma dopad doplnenia pšeničnej múky múkou alebo pastou z cvrčkov v rôznych hladinách (5–15 %) na vlastnosti múky, cesta a pečeného chapatti (druh indického plackového chleba). Pridanie lyofilizovanej múky z cvrčkov viedlo k jvyššej absorpcii vody. Čo naznačuje zvýšenú konzistenciu cesta. Ako najlepšia možnosť pre zapracovanie do cesta chapatti sa navrhuje sušený prášok z cvrčkov, aby sa zlepšila potravinová bezpečnosť v ázijských krajinách.
Bezpečnosť sušeného múčneho červa (Tenebrio molitor larva) ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283
Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7805300/
Článok sa zaoberá stanoviskom Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktoré bolo požadované Európskou komisiou. Panel EFSA pre výživu, nové potraviny a potravinové alergény (NDA) mal posúdiť sušeného žltého múčneho červa (larva Tenebrio molitor) ako novú potravinu (NP) podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283. Termín žltý múčny červ sa vzťahuje na larválnu formu druhu hmyzu Tenebrio molitor. NP je termicky sušený žltý múčny červ, buď ako celý sušený hmyz alebo vo forme prášku. Hlavnými zložkami NP sú bielkoviny, tuk a vláknina (chitín). Panel poznamenal, že úroveň kontaminantov v NF závisí od úrovne výskytu týchto látok v krmive pre hmyz. Výsledkom je, že neexistujú bezpečnostné obavy týkajúce sa stability NP, ak NP spĺňa navrhnuté špecifikácie počas celej doby použiteľnosti. NP má vysoký obsah bielkovín, hoci skutočné hladiny bielkovín v NP sú nadhodnotené pri použití faktora konverzie dusíka na bielkoviny 6,25, kvôli prítomnosti nebielkovinového dusíka z chitínu. Žiadateľ navrhol použiť NP ako celý, sušený hmyz vo forme snackov a ako potravinársku zložku v mnohých potravinových produktoch. Cieľovou populáciou navrhnutou žiadateľom je všeobecná populácia. Panel poznamenal, že vzhľadom na zloženie NP a navrhované podmienky použitia nie je konzumácia NP výživovo nevýhodná. Predložené toxikologické štúdie z literatúry nevzbudili bezpečnostné obavy. Panel považuje, že konzumácia NP môže vyvolať primárnu senzibilizáciu a alergické reakcie na bielkoviny žltého múčneho červa a môže spôsobiť alergické reakcie u subjektov s alergiou na kôrovcov a roztoče. Okrem toho môžu alergény z krmiva preniknúť do NP. Panel dospieva k záveru, že nová potravina (NP) je bezpečná pri navrhovaných použitiach a úrovniach použitia.
P.S.: Tento článok resp. Blog je faktologický, dojmy sú ponechané na čitateľa. Hodnotenie Kam a Prečo sme sa dostali do týchto pomerov??? nie je predmetom tohto článku. (Zdroj článkov je stránka vlády USA)
FOTO: analuisa gamboa