Žírne bunky a Dlhý Covid

Akú úlohu v ľudskom tele hrajú žírne bunky?

Žírne bunky (mastocyty) sú kľúčovou súčasťou imunitného systému a hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti tela proti vonkajším patogénom, ako sú baktérie a vírusy. Okrem toho sú výrazne aktívne v procesoch alergických reakcií a pri ochorení ako je Mast Cell Activation Syndrome (MCAS) – Syndróm aktivácie žírnych buniek (mastocytov). Tu sú úlohy, ktoré žírne bunky zohrávajú v ľudskom tele:

• Obrana proti infekciám: Žírne bunky sú súčasťou vrodenej imunity a môžu rozpoznávať patogény priamo alebo prostredníctvom protilátok. Pri kontakte s patogénom uvoľňujú rôzne mediátory, ako sú histamín a cytokíny, ktoré pomáhajú privolať ďalšie imunitné bunky do oblasti infekcie, čím podporujú jej likvidáciu.
• Alergické reakcie: Žírne bunky sú známe najmä svojou úlohou v alergických reakciách. Keď sú sensibilizované (predošlým kontaktom s alergénom) protilátkami triedy IgE, pri opätovnom kontakte s tým istým alergénom rýchlo uvoľňujú veľké množstvo histamínu a ďalších látok. To vedie k typickým príznakom alergie, ako sú opuch, začervenanie, svrbenie alebo ťažkosti s dýchaním.
• Úloha pri zápaloch: Medzi mediátory uvoľňované žírnymi bunkami patria aj tie, ktoré majú zásadný význam pri vyvolávaní a udržiavaní zápalovej reakcie. Tieto látky prispievajú k rozšíreniu a zvýšenej priepustnosti krvných ciev, čo umožňuje imunitným bunkám ľahšie dostať sa k miestu zápalu.
• Regulácia imunitnej odpovede: Žírne bunky prostredníctvom svojich mediátorov môžu ovplyvniť funkciu ďalších imunitných buniek, čím regulujú celkovú imunitnú odpoveď tela. Týmto spôsobom prispievajú k vyváženej reakcii na infekciu alebo poškodenie bez neprimeranej škody na vlastných tkanivách.
• Hojenie rán: Žírne bunky hrajú úlohu aj v procese hojenia rán. Ich mediátory môžu stimulovať obnovu poškodených tkanív a novú tvorbu krvných ciev (angiogenézu), čo sú kľúčové kroky v procese hojenia.

Z týchto dôvodov sú žírne bunky nevyhnutnými hráčmi nielen v imunitnej obrane a pri alergických reakciách, ale aj pri udržiavaní celkového zdravia a homeostázy tela.

Keď sa mastocyty zbláznia alias Syndróm aktivovaných žírnych buniek

Klinické prejavy Mast Cell Activation Syndrome (MCAS) sú veľmi rozmanité a môžu ovplyvniť takmer akýkoľvek orgánový systém v tele. Táto variabilita symptómov súvisí s rozsiahlym spektrom mediátorov, ktoré žírne bunky môžu uvoľňovať. Symptómy sa môžu líšiť od miernych po život ohrozujúce a často sa prekrývajú s inými ochoreniami, čo môže diagnostiku sťažiť. Tu sú niektoré z najbežnejších klinických prejavov MCAS:

• Kožné prejavy:
  • Vyrážky
  • Svrbenie
  • Žihľavka (urtikária)
  • Angioedém (opuch, najmä na tvári, ústach, krku)
• Gastrointestinálne symptómy:
  • Bolesti brucha
  • Nafukovanie
  • Diarrhea alebo zápcha
  • Nevoľnosť a vracanie
• Respiračné problémy:
  • Kašeľ
  • Dýchavičnosť
  • Pískanie v pľúcach
  • Opakujúce sa respiračné infekcie
• Kardiovaskulárne symptómy:
  • Tachykardia (zrýchlený tep)
  • Hypotenzia (nízky krvný tlak)
  • Závraty a mdloby
• Neuropsychiatrické príznaky:
  • Únava
  • Bolesť hlavy
  • Závraty
  • Poruchy koncentrácie a pamäti
  • Úzkostné stavy
• Ostatné prejavy:
  • Svalové a kĺbové bolesti
  • Zvýšené alebo zníženie telesnej teploty
  • Alergické reakcie, ktoré môžu byť závažné

Symptómy sa môžu objaviť a zmiznúť a ich závažnosť môže kolísať v čase. V niektorých prípadoch môže byť aktivácia žírnych buniek vyvolaná konkrétnymi spúšťačmi, ako sú určité potraviny, chemické látky, fyzické úsilie, emocionálny stres alebo zmeny v teplote.

Diagnostika MCAS obvykle vyžaduje dôkladné klinické vyšetrenie spolu s laboratórnymi testami na meranie mediátorov uvoľňovaných žírnymi bunkami a vyšetrenia na vylúčenie iných možných príčin symptómov. Keďže MCAS môže mať tak rozmanité prejavy, je dôležité pristupovať k diagnostike a liečbe multidisciplinárne, často so zapojením viacerých špecialistov.

Ako MCAS, PACS a PVCS spolu súvisia v čase a priestore

Pri syndróme dlhotrvajúceho COVIDu alebo postakútnom COVID syndróme (PACS), pri multisystémovom zápalovom syndróme u detí a pri postvakcinačnom COVID syndróme (PVCS) je okrem príznakov hypoperfúzie (porúch prekrvenia), hyperkoagulácie (zvýšenej zrážanlivosti krvi) a tvorby mikrotrombov veľmi dôležité identifikovať príznaky spojené s hypersenzitivitou, alergiami, histaminózou a syndrómom aktivácie žírnych buniek (MCAS), ktoré sú tiež častou príčinou pretrvávajúcich príznakov.

U viacerých pacientov, u ktorých pretrvávajú symptómy postakútneho alebo postvakcinačného COVIDu nie je včas diagnostikovaná histaminóza a/alebo MCAS alebo vysoká hladina tryptázy v krvi  a môže uplynúť niekoľko rokov a môžu byť dokonca hospitalizovaní v nemocnici alebo psychiatrickom centre s liečbou, ktorá tomu nezodpovedá, preto autori Gustavo Aguirre Chang a Aurora Natividad Trujillo Figueredo považovali za vhodné bezplatne šíriť kritériá, ktoré vypracovali pre MCAS, ktoré poskytujú podporu pri diagnostike.

Podobným spôsobom, ako sa to deje v prípade Long COVIDu resp PACS, môže očkovanie proti COVIDu spôsobiť aktiváciu MCAS v pacientovi, ktorý ho nemal, alebo zosilnenie už existujúceho MCAS, preto autori zaradili diagnózu MCAS aktivovaného vakcínou proti COVIDu medzi postvakcinačný COVID syndróm. Kritériá boli vypracované tak, aby sa na ne dalo odpovedať na diaľku z domu pacienta, a boli dostatočne zjednodušené, aby ich mohol použiť samotný pacient sám alebo s pomocou svojich rodinných príslušníkov alebo opatrovateľov, takže v priebehu niekoľkých minút bude možné zistiť, či symptómy pacienta spĺňajú navrhované kritériá.

KRITÉRIÁ KLINICKEJ DIAGNÓZY SYNDRÓMU AKTIVOVANÝCH MASTOCYTOV:

Ako klinické kritériá si autori stanovili, že musia byť splnené nasledujúce podmienky:

1. A) Všeobecné klinické podmienky. Charakteristika MCAS príznakov je, že sa vyskytujú vo vzplanutiach alebo epizódach, ktoré sa opakujú, to znamená, že sa objavujú opakovane po období remisie alebo menšej závažnosti príznakov.
2. B) Prítomnosť príznakov spojených s uvoľňovaním histamínu, tryptázy a iných zápalových mediátorov vylučovaných najmä žírnymi bunkami (ktoré však môžu vylučovať aj bazofily, makrofágy a histaminergné neuróny).

VŠEOBECNÉ KLINICKÉ PREDPOKLADY:

Ako predpoklad pre uplatnenie kritérií pre diagnózu syndrómu aktivovaných žírnych buniek dlhodobým COVIDom alebo vakcínami je, že pacient musí spĺňať tieto 2 klinické podmienky:

1. Opakovaná prítomnosť (opakovane z času na čas) akútneho vzplanutia príznakov alebo epizód exacerbácie alebo väčšej závažnosti príznakov.

1. Príznaky neboli prítomné pred pandémiou COVID a/alebo pred očkovaním, alebo boli miernejšie a menej časté, to znamená, že boli zosilnené pandémiou COVID a/alebo očkovaním.

PRÍZNAKY SPOJENÉ S UVOĽŇOVANÍM HISTAMÍNU, TRYPTÁZY A INÝCH ZÁPALOVÝCH MEDIÁTOROV:

Na splnenie klinických kritérií musia epizódy vzplanutia alebo exacerbácie zahŕňať súčasne alebo súbežne niektoré príznaky patriace do 7 skupín opísaných nižšie. 

TERAPEUTICKÉ KRITÉRIÁ.

Po klinických diagnostických kritériách pokračuje aplikácia terapeutických kritérií, ktoré sú založené na vykonaní terapeutických testov s použitím dvoch antihistaminík H1 a jedného antihistaminika H2 (napr. famotidín). Toto musí byť sprevádzané diétou s nízkym obsahom histamínu a niklu počas trvania terapeutického testu.

LABORATÓRNE KRITÉRIÁ.

V prípade dobrej terapeutickej odpovede by sa použili laboratórne kritériá, ktoré spočívajú v meraní tryptázy v 2 momentoch: v základnom – bezpríznakovom a v akútnom štádiu príznakov ako sú:

1. Bolesti brucha ako kŕče alebo koliky, zvracanie, hnačka
2. Sčervenanie alebo začervenanie kože, hlavne na tvári a hrudníku, pruritus alebo svrbenie, žihľavka, pálenie kože (ktoré mohlo byť diagnostikované ako neuropatia, angioedém (opuch, hlavne na úrovni očných viečok a/alebo pier)
3. Dýchavičnosť alebo ťažkosti s dýchaním, edém hrtana alebo inspiračný stridor, sipot, hypoxia, svrbenie alebo výtok z nosa alebo upchatie alebo obštrukcia nosa, kýchanie, začervenanie očí
4. Hypotenzia (nízky krvný tlak), pocit na omdletie, pre-synkopa, synkopa (strata vedomia alebo mdloby), uvoľnenie zvieračov (s inkontinenciou stolice a moču
5. Tachykardia alebo syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie alebo sínusová tachykardia, bolesť alebo pálenie alebo napätie v strede hrudníka
6. Bolesť hlavy alebo migréna, záchvaty paniky, úzkosť, fóbie, depresia so sebapoškodzovaním alebo pokusom o samovraždu
7. Akútna bolesť kostí alebo svalov (myalgia)

Liečba

Liečba Mast Cell Activation Syndrome (MCAS) sa zameriava na zmierňovanie symptómov a zlepšenie kvality života pacienta. Keďže príznaky a závažnosť ochorenia sa môžu výrazne líšiť, liečebné plány sú často individualizované. Tu je prehľad hlavných stratégií a liekov používaných pri liečbe MCAS:

1. Identifikácia a vyhýbanie sa spúšťačom: Dôležitým krokom v liečbe je identifikovať a, ak je to možné, vyhýbať sa faktorom, ktoré spúšťajú alebo zhoršujú symptómy. Spúšťače môžu zahŕňať určité potraviny, chemikálie, fyzické faktory (napríklad extrémne teploty), stres a mnoho ďalších.
2. Medikamentózna terapia: Lieky sa používajú na blokovanie alebo zmierňovanie účinkov mediátorov uvoľňovaných žírnymi bunkami. Základnú liečbu často tvoria:

• • • Antihistaminiká: Pomáhajú kontrolovať príznaky spôsobené uvoľňovaním histamínu, ako sú svrbenie, vyrážky a respiračné problémy.
    • Mast cell stabilizátory: Napríklad kromolyn sodný môže pomôcť stabilizovať žírne bunky a znižovať ich tendenciu uvoľňovať mediátory.
    • Antagonisti leukotriénových receptorov: Používajú sa na kontrolu zápalových reakcií a môžu byť užitočné pri liečbe respiračných symptómov.
    • NSA (nesteroidné protizápalové lieky): Pre niektorých pacientov môžu pomáhať pri kontrole bolesti a zápalu, ale u iných môžu symptómy zhoršiť, preto je potrebná opatrnosť.
    • Liečba špecifických symptómov: V závislosti od postihnutých orgánových systémov môže byť potrebné použiť ďalšie špecifické lieky, ako sú bronchodilatátory pri astme, lieky na tráviace ťažkosti, alebo imunosupresíva v ťažších prípadoch.
    • Biologická liečba: V ťažších prípadoch alebo pri nereagovaní na štandardnú terapiu môže byť zvážená biologická liečba. Tieto moderné liečivá môžu cielene blokovať špecifické signálne cesty alebo mediátory zúčastnené na aktivácii žírnych buniek.
    • Doplnkové a alternatívne metódy: Niektorí pacienti môžu mať úžitok z doplnkových alebo alternatívnych terapií, ako sú zmeny v diéte, akupunktúra alebo meditácia, hlavne na kontrolu stresu, ktorý môže spúšťať symptómy.
    • Psychologická podpora: Vzhľadom na vplyv MCAS na kvalitu života a potenciálne chronický priebeh ochorenia je psychologická podpora dôležitou súčasťou liečby. Pomoc od psychológa alebo psychiatra môže byť prospešná na zvládanie stresu, úzkosti a iných psychologických dôsledkov ochorenia.

Je dôležité, aby pacienti s MCAS boli pod pravidelným dohľadom zdravotníckeho personálu, ktorý má skúsenosti s liečbou tohto komplexného stavu. Správna liečba a monitoring môžu výrazne zlepšiť symptómy a kvalitu života pacientov.

Zdroj: https://www.researchgate.net/publication/377384635,     https://www.researchgate.net/publication/376047625