Nepokoj je však najnebezpečnejším nepriateľom duše; lebo otriasa múrom prirodzenej ochrany, a práve tým často vpúšťa dovnútra zlo, ktoré by tam inak nemalo prístup. Abdruschin
Opäť sa chystá v spoločnosti, resp. vo vede a medicíne, to isté divadlo.
Hodnostári a predstavitelia (samozvaných) „najvyšších“ kruhov rôznych „odborných“ (niekedy aj odporných) spoločností a komôr sa zrazu podľa kalendára horlivo zasadzujú za nové dejstvo niečoho nevyhnutného, čo bolo doteraz samotnou vedou, a nimi samými považované za nevedecké. Urputne sa pokúšajú zaskvieť v službách slávy, resp. zisku, a výhodne uplatňovať to, čo doteraz popierali. Pritom doteraz hľadanie a nachádzanie dôkazov aj odpovedí prenechávali iným. A tí iní v podstate žiadne potvrdenia deklarovaných cieľov nenašli – zmysel a ani účinok nedokázali. Niekoľkoročné doterajšie a aj aktuálne poznatky o výsledkoch prebiehajúceho pokusu potvrdzujú neustále sa zväčšujúci pravý opak. Tak na východe alebo na západe, ako na severe alebo juhu.
Tisíce ľudí sa s dôverou zverujú do takzvaných rúk odborníkov, aby sa dobrovoľne podrobili niečomu deklarovanému, k čomu ich niekto nahovoril alebo (čo je najpodlejšie) prinútil, často bez ich plného vedomia o čo ide. Sú ruky tzv. odborníkov povolanými rukami?
Ďalšie dejstvo: Laici a šarlatáni vs. odborníci!
Aj keby sa všetko dialo s najlepším úmyslom, v snahe pomôcť a priniesť dobro, nič sa nezmení na nesmiernej škode, ktorá sa tým napácha! To nie sú povolané ruky, ktoré používajú nepoznané a pochybné. Povolaným (odborníkom) môže byť len ten, kto sa dokonale vyzná v oblasti, do ktorej patrí všetko to, čo používa. Pri genetickej modifikácii by to bola oblasť molekulárnej biológie, molekulárnej genetiky, imunity, imunochémie a virológie. A ten, kto túto oblasť pozná do úplných detailov, študoval ju, v praktickom živote poznatky prežil, nie, že si len chcel chorobne alebo velikášsky namýšľať, ten nikdy nebude používať nepreskúmané a neoverené, ak svojmu blížnemu chce, len to najlepšie. Iba ak by chcel vedome ťažko ublížiť.
Pri logickom a jasnom uvažovaní musíme dôjsť k záveru, že je to v skutočnosti predsa trestuhodná ľahkomyseľnosť, ak sa pracuje s niečím, čoho dosah nevidieť, resp. len jeho začiatok, a čoho ďalší účinok a koniec nikto doteraz nepozná. Taká ľahkovážnosť v oblasti zdravia spôsobuje škodu nielen pokusnej osobe, ale zodpovednosť dopadá aj na vykonávateľa, čo však nikomu nepomôže. Človek by nemal tak dôverčivo pristupovať na niečo, čo sám dôkladne nepozná. Ak sa to stane bez jeho vedomia a vôle, potom je taký postup zločinom, aj keď ho vykonali ruky odborníka. Len povolanosť, teda takmer absolútna znalosť, dáva právo napr. aj k tomu, vyhlásiť „povinnosť“. Neznalosť nemôže beztrestne požadovať vôbec nič!
Scéna: Fiktívna otázka na fiktívnu avšak hrozivú situáciu
Letíme v lietadle, je nás veľa. Lietadlo klesá, nikto nevie prečo. Veža hlási, že je to palivo, ale dôkazy nemá. Zvonku nevidieť vôbec nič. Panika v lietadle stúpa. Niekto povedal, že sme ťažký. Koľko ľudí vyhodíme z lietadla v nádeji, že ten batoh čo majú na chrbte je možno padák a že potom takto odľahčení doplachtíme na letisko v horách, kde aj tak nie je miesto a pomoc pre každého? Keď nevieme, koľko paliva je v nádrži a miesto letiska tiež presne nepoznáme, ale o počtoch doplachtivších sa domnievame, že ich poznáme presne? A poznáme aj ich vek, povolanie a miesto v spoločnosti?! Ako to súvisí s letenkou a batohom na chrbte nevieme, ale budeme zdôvodnenia meniť každé 2-3 hodiny. Tak koľko ich treba vyhodiť? A koľkí vlastne chcú vyskočiť, lebo sa dobrovoľne rozhodli a koľkých vyhodí personál lietadla? Lotéria je už nejaký čas spustená.
Strach a nedôvera
Ak niekto vyvoláva, šíri a živí paniku – škodí. Škodí tak, že kalí jasnú myseľ. Zabíja dôveru a nádej. Seje vietor obáv a žne búrku, napr. cytokínovú – na to veda má dôkazy. Áno, strach v konečnom dôsledku zabíja! Nepokoj je najnebezpečnejším nepriateľom ľudskej duše; otriasa múrom jej prirodzenej ochrany, aj tela a prirodzenej imunity a práve tým často vpúšťa dovnútra patogény, ktoré by inak obranou neprešli.
Mnohí ľudia si v panike hromadia len zbytočné strachy a starosti namiesto toho, aby vždy mali slobodného a radostného ducha, ktorý na obranu vynaloží viac sily, než akú môžu vyvinúť tie najsilnejšie choroboplodné zárodky. A k slobode a radosti neprináležia ani úzkostné myšlienky a ani nenávisť! Kohokoľvek voči komukoľvek. Nikdy nebolo dané právo človeku rozhodovať o inom človeku a to vôbec nie v mene Boha. Ani o tom, kto a ako má žiť a ako má pristupovať k svojmu zdraviu. Človek má len jednu jedinú povinnosť, usilovať o pravú ľudskosť, tvoriť to najlepšie a najušľachtilejšie čo vie. V záujme ľudstva ako celku. Aby povzniesol, čo povzniesť môže. Poznaním ako aj činom v zmysle: „Miluj blížneho svojho ako aj seba samého.“
Ak sa akýkoľvek človek v akejkoľvek situácii nemôže oprieť o poznanie a pravdu, ostatných ľudí musí a má ušetriť neistých následkov svojej nedokonalosti resp. pochybenia, keďže pôsobí len zhubne a ako ovocie prináša prinajlepšom nedôveru. A uplatňovanie povinnosti bez úplného poznania toho, k čomu táto povinnosť zaväzuje, je škodlivým pútaním slobodných resp. po slobode túžiacich ľudí, čoho sa musia bezpodmienečne vyvarovať, ak chcú slobodnými v pravom slova zmysle zostať!
Víťaz alebo porazený? Zdravý alebo chorý?
Človek nemôže byť víťazom nad prírodou! Človek môže byť len a len víťazom nad sebou samým. A zvíťaziť nad sebou samým môže, ak chce, opäť len pomocou zákonitostí prírody a jedine ich poznaním a rešpektovaním. Tak jedine môže zvíťaziť aj nad ochorením a infekciou.
Rozbité jadro
Človek opäť raz rozbil jadro! Predtým atómu, dnes bunky. Vtedy to bola nukleárna bomba – jadrová zbraň, dnes je to nukleová kyselina – biologická zbraň (o dokázaných únikoch a predtým zaplatených výskumoch upravených vírusov nie je tento článok). Predtým jadrová bomba, dnes jadrová kyselina. Môže rozbíjanie a deštrukcia jadier priniesť zdravie, pokoj a mier ľudstvu ako takému? Nukleárna reakcia resp. reakcia na nukleovú modifikáciu. Prináša ten pojem pokoj, pocit bezpečia a záruku zdravia. Odpovedať si dokáže mysliaci človek sám. Doterajšie medicínske pozorovania nezodpovedajú pôvodne zamýšľaným (alebo vymysleným?) cieľom a pôvodným vyhláseniam samozvaných medicínskych a politických autorít. No ak niečo nezodpovedá niečomu, kde sa potom nachádza zodpovednosť? A kto je za koho zodpovedný? Jeden sám za seba. A zodpovednosť na základe čoho? Poznania alebo predpokladu. A potvrdí sa predpoklad? A ak sa potvrdí, potvrdí ho lož alebo Pravda?
Kto vlastne v dnešnom dejstve akú rolu hrá?
Komparz je bohatý, sú to miliardy. Hlavné herecké postavy sú však v podstate štyri a sú vyjadrené pomocou slovníka:
Šarlatán – význam slova:
v minulosti neodborný lekár a mastičkár používajúci rozličné čarodejnícke prostriedky
pejor. klamár, podvodník: označiť niekoho za šarlatána; šarlatánka -y -nok ž.
šarlatánsky príd. i prísl.: šarlatánske liečenie; šarlatánske frázy
šarlatánstvo -a-tiev s. pejor. podvodníctvo: politické šarlatánstvo
Odborník – význam slova:
kto sa dobre vyzná v istom odbore,
špecialista: odborník v hudbe, odborník na výrobu kožušín; poradiť sa s odborníkom odborníčka -y -čok ž.odbornícky príd. i prísl.
pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: odbornícky prístup; odbornícky hodnotiť
Povolaný – význam slova:
schopný, spôsobilý, oprávnený, kompetentný na niečo: povolaný odborník; počuť niečo z povolaných úst; na túto úlohu sú najpovolanejší
Laik – význam slova:
1. neodborník: to zvládne i laik; vo filozofii je laik
2. svetský príslušník cirkvi, nekňaz, opozitum kňaz: úloha laikov v cirkvi;
laický príd.: laický názor, neodborný výklad; laický apoštolát
Záverečné dejstvo: Podľa fľaši sa kvalita vína nepozná. Treba ochutnať a v konečnom dôsledku aj stráviť.
Takže si to vypijeme do dna. Vo víne je vraj pravda. Dnešné dejstvo bude a je o povolaných a šarlatánoch a o laikoch a odborníkoch, v podstate sú možné štyri kombinácie hereckých rolí. Povolaný (v zmysle majúci schopnosti aj poznanie) môže byť laik aj odborník a šarlatán (v zmysle klamár, podvodník) tiež môže byť laik aj odborník. Samozrejme všetky role sa budú vyvíjať a niektoré stagnovať, jedni zmúdrejú, teda priznajú si chybu a iní i to malé, čiastočné poznanie vymenia za klam a zdanie. Budú klamať a zavádzať učení aj neučení, a naopak, pravdu budú hovoriť tí, ktorí poznávajú a spoznávajú, neučení aj učení. Podľa deklarovanej učenosti a podľa hodností a titulov sa to však nebude dať divákovi poznať, pozná sa to podľa charakteru! A morálky, hercov aj divákov, v tom sme si rovní!
Umelcom treba popriať, aby to konečne skúsili bez masiek a divákom – hlboký umelecký zážitok. Kiež by sa z tej hĺbky po záverečnej aj vyhrabali. Opona sa totiž pozvoľna dvíha a prichádza … žeby František?? Áno je to František – pre istotu Dibarbora, nech mi maestro odpustí.
Foto: Marc Vandecasteele